Do hlbín miestnej nátury

Autor: Palo Makýš | 28.4.2005 o 9:48 | Karma článku: 5,63 | Prečítané:  1625x

Srí Lančania síce sú Indovia, ale v ničom si s povestnou indickou pohodičkou nezadajú. V office máme dvoch šoférov. Je to nutné, lebo behať tu po úradoch bez auta by Vás stálo nielen viac peňazí, nervov, ale aj zdravia. Keď sem prišiel boli tu dvaja šoféri – Nihál a Uncle. Uncle preto, ze meno Jayakitala si nikto nevedel dlho zapamätať a aj teraz keď to píšem nie som si celkom istý, či sa nevolá nejako ináč.

Nihál bol super. Všade sa vyznal, všade Vás doviezol, vedel po anglicky a vôbec bol super. Mať dobrého šoféra totiž znamená stihnúť a nebáť sa, že sa stratíš, teda, že prežiješ. Bohužiaľ Nihál chytil pred desiatimi dňami mumps a my sme sa ocitli  úplne vhodení do hlbočiny. Miesto Nihála nám zmluvná firma poslala Rádžapakšu.

Okrem toho, že Rádžapakša má krásne meno nevie nič. Nevie, kde sú úrady v Matare. Sám pochádza asi z 35 km vzdialenej dedinky a napríklad v takom Colombe nikdy ani nebol. Takže si predstavte ako vlastnému miestnemu šoférovi musíte stále ukazovať tesne prednosom kam má ísť, keď napríklad ja sa tu orientujem ledva ledva.

Samozrejme nevie ani slovo po anglicky. To som zabudol zdôrazniť. Takou jeho zvláštnosťou je, že na usmernenie „stop here“ reaguje až na štvrté zakričanie celej posádky zloženej často aj s miestnych sinhálcov „STOP, STOP, STOP, STOP“. Takže keď chcete zastaviť musíte mu to povedať tak cca. 100 metrov pred cieľovou zastávkou. Ináč je celkom sympatický. Až mi ho je lúto. Ale my ho nakoniec všetko naučíme.

Iné kafe to je náš starý dobrý Uncle. Uncle je už postarší pán, ktorý stále hundre, nič sa mu nepáči a zvlášť v Colombe – štyri hodiny cesty k nám domov, do rodnej Matary sa každú chvíľu pýta či už ideme do Matary. A vždy si povzdychne, že zas musí v tom prepchatom Colombe rozvážať tú yugoslovácku omladinu. Raz som totiž počul, ako vysvetľujú šoféri miestnym opilcom odkiaľ sme. Náš usmievavý dobrácky Rádžapakša tým týpkom pekne vysvetľoval, kde presne bývame a asi aj kde máme sejf, kedy nebývame doma, a pritom sa stále neopakovateľne dobrácky usmieva.

No ale vráťme sa k nášmu Unclovi, tak v nedeľu sme boli večer na výlete rozlúčiť sa s Katkou, ktorá zo Srí Lanky odchádzala. Za tie dva mesiace, čo tu bola videla len úradníkov a poválané domy. Keď sme sa večer vrátili zoželelo sa mi Uncla a chcel som, aby si doma pospal, lebo ja sa ráno na deviatu odveziem do Matary na jeden úrad traišou (jeden z miestnych výrazov pre motorovú trojkolkovú rikšu).

Vysvetľoval som mu to takto, „Uncle, tomorrow jú sleep and come at one tu internet in Matara. Ok? Matara internet.“ Asi 3 krát som to povedal ešte v inom slovoslede. Čo myslíte, že porozumel? Samozrejme, že má prísť sem do officu o jednej a že ma zoberie do Matary na internet. Takže ja som v Matare mal dve veľké stretnutia ohľadom výberu beneficiaries do našich domov, potom som chcel ísť na internet, na poštu, odfaxovať list, na jeden zo stavebných úradov, na obed a ešte na druhý zo stavebných úradov a ešte som chcel nakúpiť jedlo na večer. Takže všade kde sú čiarky si doplňte, že som musel chodiť peši alebo traišou, kde miestni keď vidia bielu dobročinnú tvár pomáhajúcu ich krajanom po ničivej vlne tsunami, tak nahodia ceny, ktoré na trase v cene 20 rupii začínajú od 200. Takže som okrem vybavovačiek trávil deň dohadovaním s rikšákmi, z ktorých mi ešte jeden dobrák navrhol, že keď mu nechcem zaplatiť ním navrhovanú sumu, tak nech si radšej najmem šoféra s autom. To už som fakt začínal byť na Uncla naštvaný. A k tomu ešte som si v sobotu strašne nakopol malíček, ktorý mi práve v Matare krásne napuchol, takže som kríval ako Albert Schweitzer čím som si presilil druhú nohu tak, že mám na nej teraz krásny otľak. K tom všetkému ešte telefón, ktorému stále vypadáva sieť, fax v obchode, ktorý nevie poslať päť strán a aj za to Vám naúčtujú 200 rupií a pošta, ktorú Vám zavrú pred nosom. A samozrejme nikoho nezajíma, že vy tu niečo robíte pre nejaké obete tsunami. Takže Uncle na mňa čakal štyri hodiny v tieni nášho pozatváraného domčeka a ani ho nenapadlo ísť niekomu zavolať z búdky, alebo niečo vymyslieť.

 

A takto to tu vyzerá zo všetkými. Všetci robia len to čo im povedia zamestnávatelia, endžíovky a čakajú, že všetko ešte aj zaplatíme. Lebo v novinách píšu, že máme veľa peňazí.

Večer som si všetkých zavolal do officu a povedal im niečo  o tom, že sa musíme vedieť na seba spoľahnúť a že aj od nich očakávam tímovú spoluprácu a nie iba to čo im my povieme, že majú robiť. Uncle bol veľmi rád, že som ho nejako nepotrestal, ale prečo aj, veď to bola moja chyba. Ja som použil v tej dlhej anglickej vete záchytné body ..............Matara...............................internet.................one o clock.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

KOMENTÁRE

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.


Už ste čítali?