Stále staviame...

Autor: Palo Makýš | 5.8.2005 o 8:19 | Karma článku: 7,35 | Prečítané:  1758x

Dnes je to presne 2 mesiace od položenia základného kameňa prvého domu našej „slovenskej dedinky“ v okrese Dikwella na juhu Srí Lanky. Práce naozaj pokročili. Máme dokončených 23 základov domov. U 20 domov už zdvíhame múry, z čoho 5 domov je vo fáze dokončovania múrov tesne pred položením strechy. 15. augusta by mal byť dokončený prvý dom. A ak všetko pôjde podľa plánu koncom septembra budeme finišovať s posledným 25 domom. Budeme jednými z prvých na celej Srí Lanke.

Bol by som rád keby to bolo také jednoduché, ako mi to teraz znie. Bohužiaľ nie je. Každý deň prinesie nejaké prekvapenie. Niekedy milé a niekedy nemilé. Tak asi k pomere jedno milé ku 10 nemilým. Ale zatiaľ sa mi darí nerezignovať a vytrvať v boji aj keď sa priznám, že som si rozložil sily asi presne do konca môjho kontraktu, ktorý vyprší o 2 mesiace. Dovtedy chcem aby stálo prvých 25 domov a aby sa do nich začali sťahovať prví ľudia, ktorí už pol roka nemajú kde bývať.

Novým nepriateľom našej výstavby je čoraz silnejší dážď. Pokiaľ doteraz bol iba večer, teraz je už niekoľkokrát za deň. Musíme tak urýchlene spevňovať svahy ciest a pozemkov, aby sa nám domy a cesty nezačali zosúvať. To si vyžaduje rýchle investície. A aj napriek tomu, že mnohé z týchto prác sme mali sľúbené od srílanskej vlády, nemôžeme si dovoliť už viacej čakať a musíme to zafinancovať sami. Prirodzene veľmi pochybujem, že nám vláda financie, ktoré nás to stálo, bude nejako kompenzovať a tak sme bohužiaľ nútení už teraz rátať s tým, že o koľko viac vložíme do úpravy terénu o toľko menej môžeme postaviť domov. Je to daň, ktorú platíme za to, že sme odmietli čakať ako mnoho iných organizácii a rozhodli sme sa čo najskôr investovať do samotnej výstavby domov, aby sme čo najskôr pomohli ľuďom, ktorí tu na pobreží indického oceánu prišli o svoje domovy už pred 6 mesiacmi.

Podarilo sa nám, ale dohodnúť spoluprácu na úprave ciest na našom pozemku s írskou organizáciou GOAL. Projekt a kvalita domov, ktoré staviame sa im páčili a rozhodli sa tiež prispieť svojim dielom na rýchlejšie a kvalitnejšie ukončenie tejto malej dedinky. V súčasnosti pracujú na spevňovaní a úprave ciest, čo nám náramne pomohlo ušetriť nemalé zdroje, ktoré môžeme použiť na výstavbu ďalších domov.

O nemilé prekvapenia naozaj nie je núdza. Najnovšie nám zástupca srílanskej vlády, prednosta z Dikwelly, pán Sumith oznámil, že si všetky stromy, ktoré sme museli kvôli výstavbe vyťať a ktoré používame na výstavbu musíme riadne odkúpiť. Ide o 13 kokosových paliem, ktoré napriek nášmu veľmi starostlivému umiestňovaniu domov medzi stromami museli uvoľniť miesto cestám a domom. Bola to pre mňa zarážajúca požiadavka zaváňajúca skutočným nevďakom. Takže prišli sme postaviť domy, pomôcť ľuďom a vláde a musíme si za to ešte aj zaplatiť. Hovoril som Sumithovi: „Pán Sumith, nepomáhate nám s ničím, nezaplatíte nič, staviame domy, cestu, infraštruktúru a musíme pri tom vyťať aj nejaké stromy a vy chcete aby sme si za to, že Vám pomáhame ešte aj zaplatili? To naozaj vláda ničím neprispeje?“ „Musíte chápať, také sú zákony“, odvetil mi svojim klasickým argumentom, že on je iba štátny úradník. Bol som rozhorčený a nechápal som toľkú nevďačnosť. Bol som nahnevaný na Sumitha až pokiaľ som nebol na stretnutí politických a štátnych predstaviteľov celého kraja. Náš srílanský kolega Danushka mi prekladal čo hovoril Sumith. Sumith sa za nás vlastne bil. Vysvetľoval a mal dobré argumenty. Nakoniec rezignoval a povedal, že tie stromy kúpi z vlastných peňazí lebo ide o princíp. Zrejme som mal na neho dobrý vplyv. Bol som milo prekvapený a pochopil som, že sa tu jedná o veterné mlyny. A na to treba veľa energie a vytrvalosti. Asi som si sem na čítanie mal radšej doniesť Cervantesovho Dona Quiqota ako Orwellovu zlú predtuchu z možnej cesty socializmu z románu 1984. Aj keď isté paralely by tu už boli.

Okrem takýchto nemilých prekvapení treba každý deň na stavbe riešiť klasické problémy s nekvalitne odvedenou prácou. Nie vždy sa samozrejme jedná o zámernú lajdáckosť. Pokiaľ nevyžadujete kvalitu, tak Vám iba postavia múry čo najrýchlejšie ako vedia. Našťastie som minulý rok doma rekonštruoval kúpeľňu. A tak viem, že je dobré stáť pri murárovi aby naozaj spravil to, čo presne chcete. Na začiatku boli prekvapení. Bol som naozaj tvrdý. Múry na niektorých domoch museli dokonca zbúrať. Boli krivé a tehly tancovali na malte. Murári samozrejme nevedia po anglicky, ale keď som im ukázal na múr, ukázal vlnenie a prirovnal múr k vlne „tsunami“, chápali a prekvapivo dokonca súhlasili.  Po pár dňoch som sa už rozhodol spraviť pre murárov krátky tréning, aby vedeli presne čo považujem za kvalitu a akú mám predstavu o múroch, ktoré by mali postaviť. Naučil som sa aj pozitívne hodnotenia. „Honday“, čo znamená dobre a „ellekiri“, čo znamená vynikajúco. Každý deň chodím pozerať stenu po stene a murári vždy čakajú či niečo poviem a stena bude honday, či ellekiri. Zatiaľ to funguje. Bol to môj prvý tréning pre murárov, ale musím povedať že úspešný a domy už vyzerajú veľmi pekne, ba niektoré sú celé „ellekiri“.  

Ale to stále nebolo to najhoršie. Naozajstné problémy začali, keď dodávatelia prestali na stavbu dodávať kvalitné tehly a murári, hlavne stavbyvedúci kľudne začali stavať z tehál druhej triedy, ktoré nám tak trošku drzo doniesol dodávateľ. Bohužiaľ, to isté sa opakovalo s pieskom, ktorého bol na Srí lanke vždy nedostatok.

Zašiel som za dodávateľom tehál. Vysvetlil som mu, že toto čo priviezol, za tehly nepovažujem a že im za ne ani nezaplatíme. Dodávateľ tehál tvrdil, že sa teraz veľa stavia a je nedostatok tehál a že kvalitných už nemá toľko a ich výroba dlho trvá. A stavbyvedúci ho ešte podporoval v tom, že keby sme čakali na dobré tehly tak by sme nestihli plán. Hovorím im, že za pol roka sa nikto nebude pýtať či ste stavbu odovzdali o mesiac neskôr alebo skôr, ale či tie domy vyzerajú dobre a či vydržia. Veľmi sa divili, že mi tak záleží na kvalite, veď sme prišli iba postaviť domy a aj tak za chvíľu odídeme.

 

Jednoducho nechápali prečo sa tak rozčuľujem nad niečím čo aj tak nebude moje. Danushka mi prekladal, že náš vodič si istú dobu dokonca myslel, že keď ich stále tak kontrolujem a odmietam akceptovať nedokončenú robotu, tak sa asi tie domy stavajú z mojich peňazí. Je to zvláštne. To, že ľudia sú spokojní s málom v týchto krajinách, mi bolo vždy sympatické a tu by sme sa od nich naozaj mohli veľa naučiť. Bohužiaľ sú však spokojní aj s polovične odvedenou prácou. A to už dobre nie je.

Snáď nielen postavíme domy, ale ľudia z okolia sa budú chodiť pozerať aj na dobre postavené domy a začnú sa pomaly aj oni dožadovať vyššej kvality. Možno to bude znieť trošku namyslene, ale aj takto sa snažíme pomáhať tejto krajine. Veci nestačí len urobiť, ale mali by sa  robiť aj dobre. Ľudia sa aj takto môžu naučiť dožadovať vyššej kvality nielen vo výstavbe domov, ale aj v iných službách a možno časom aj v politike. A to táto krajina potrebuje asi najviac. Ale to už je o inom.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?